6. Dyspinxie

BARTOŇOVÁ, Miroslava. Specifické poruchy učení: text k distančnímu vzdělávání. 2. vyd. (rozšířené a aktualizované) Brno: Paido, 2018.

Publikácia sa venuje špecifickým poruchám učenia. Pojem dyspinxia je tu terminologicky definovaný a obsahuje informácie, ktoré v nasledovných uvedených publikáciach nie sú prítomné. Publikácia je teda vhodným doplnením pre časť práce o definícii pojmu.

GREIPLOVÁ, Zuzana. Didaktické náměty do pracovních činností pro žáky s SPU na prvním stupni základní školy. Magisterská diplomová práce, Katedra primární pedagogiky, vedoucí práce: Mgr. Petr Vybíral, Ph.D., Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, 2024.

Zuzana Greiplová vo svojej magisterskej práci predstavuje katalóg didaktických pomôcok pre žiakov s rôznymi špecifickými potrebami (dyskalkúlia, dyspraxia, dyskalkúlia). Pre časť mojej práce sú kľúčové hlavne pomôcky pre žiakov s dyspinxiou. Autorka svoj katalóg empiricky testovala počas praxe na základnej škole. Od učiteľov, u ktorých prax vykonávala získala veľmi pozitívnu spätnú väzbu. V práci sú síce navrhnuté pomôcky pre žiakov základnych škôl, dajú sa však modifikovať aj pre vyššiu vekovú skupinu a sú inšpiráciou hlavne pre praktickú časť našej práce, v ktorej sa pokúsim navrhnúť didaktické pomôcky pre žiakov s poruchou kreslenia.

MICHALOVÁ, Zdeňka. Specifické poruchy učení na druhém stupni ZŠ a na školách středních. 2. vyd. Havlíčkův Brod: Tobiáš, 2004.

Publikácia je vhodná najmä pre rozšírenie definície pojmu dyspinxia, ktorému budem venovaná pozornosť.

SEDLÁKOVÁ, Alena. Dyspinxia v arterapii ako možnosť rozvoja expresivity vo výtvarnom umení detí. In: Kolektiv autorů. Expresivita v (art)terapii III. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020. s. 23-32.

Alena Sedláková pôsobí ako odborná asistenka na katedre výtvarnej výchovy na Prešovskej univerzite a tiež ako arterapeutka. V uvedenom článku sa veľmi podrobne venuje definíci pojmu dyspinxia, jej príznakmi a diagnostikou. Autorka daľej zdôrazňuje rolu arterapie a jej význam pri poruche kreslenia. V publikácií je uvedených niekoľko výhod, ktoré využívanie arterapie pri dyspinxii prináša ako napríklad. redukcia stresu či zvýšenie sebadôvery. Tvrdenia sa opierajú o autorkine skúsenosti z praxe a tiež dalšiu odbornú literatúru, citovanú v texte (napr. Zicha 1981: Úvod do speciální výtvarné výchovy: Skriptum pro posluchače Pedagogické fakulty Univerzity Karlovy. 1. vydanie. Praha : Univerzita Karlova).

ŤULÁK KRČMÁRIKOVÁ, Zuzana. Latentné problémy v kontexte detského výtvarného prejavu. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae Universitas Catholica Ružomberok.2020, č. 2, s. 98-106.

Autorka pôsobí na ústave logopédie a liečebnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Jej profesné zameranie je citeľné aj v uvedenom článku, v ktorom podrobne rozoberá diagnostiku dyspinxie. Popisuje ako presne pri diagnostike posupovať, aké otázky žiakom klásť, aké praktické úlohy do vyučovania zahrnúť a na čo si v pedagogickej praxi dávať pozor. Prínosom článku sú informácie o význame výtvarných techník, majúce dve roviny: praktické učenie sa a učenie sa o sebe a druhých. Pre moju prácu sú prínosné hlavne informácie týkajúce sa diagnostiky, nakoľko sa v praktickej časti práce sa pokúsim navhrnúť materiály pre žiakov s poruchou kreslenia.

VYŠÍNOVÁ, Pavlína. Obtíže při osvojování kresby u dětí v předškolním věku. Disertační práce, Katedra psychologie, vedoucí práce: PhDr. Miroslav Klusák, CSc., Praha: Pedagogická fakulta Univerzity Karlovy, 2013.

Autorka dizertačnej práci prináša odpovede na otázky týkajúce sa príčin dyspinxie a vývoja detského kresebného prejavu, možnosti diagonostiky a navyše aj možnosti intervencie v rôznych rovinách kresby (percepčne grafonomická, kognitívna a afektívna). Autorka sa taktiež podrobne venuje téme hodnotenia, ktorý rozdeľuje do ôsmich kategorií.