6. Dyspinxie

Definice

Dyspinxia je vývojová porucha vzťahujúca sa na schopnosť kreslenia. Dieťa s touto poruchou nie je schopné znázorňovať určité javy a predmety, ktoré sú pre jeho vek adekvátne. S dyspinxiou je spojená nechuť ku kresleniu, ktorá súvisí s pocitom neúspechu, ktorý dieťa pri kreslení zaživa. [1]

Medzi dalšie znaky dyspinxie patrí:

• pomalosť pri kreslení,
• neobratné narábanie s ceruzkou, štetcom, či perom,
• estetická a obsahová chudobnosť výtvarného prejavu,
• pretiahnuté čiary, neisté až krčovité pohyby ruky,
• zachádzanie za čiaru pri vyfarbovaní,
• problémy s napodobňovaním predmetov ako napríklad dom, strom, či slnko,
• výtvarný prejav hraničí často s bizarnosťou. [2]

Rozdelenie dyspinxie

Na základe vyššie uvedených príznakov je možné charakterizovať viaceré druhy dyspinxie a to na základe oblasti, na ktorú sa porucha vzťahuje. Dyspinxiu môžeme rozdeliť nasledovne:

Motorická dyspinxia: Motorická dyspinxia sa vyznačuje napríklad prerušovanou, kostrbatou, či napoak veľmi slabou čiarou, strnulými pohybmi, či pomalosťou. S oblasťou motoriky je spojená tiež dyspriaxia - snížené pohybové schopnosti. Dieťa s týmto druhom dyspinxie má často problémy so strihaním, lepením, či navliekaním.

Vizuálna dyspinxia: Vizuálnu dyspinxiu charakterizuje neschopnosť vizuálnej predstavivosti. Dieťa nemá rozvinutú priestorovú predstavivosť, jeho práce pôsobia chaoticky, nie sú v nich prítomné detaily, úroveň fantázie a predstavivosti sú taktiež veľmi obmezdené.

Integračná dyspinxia: Integračnej dyspinxia spája prvky motorickej a vizuálnej dyspinxie. Medzi znaky tohto druhu dyspinxie patria: neschopnosť zobrazovať trojrozmerný priestor, neobretné zaobchodzanie s kresliarskymi nástrojmi, či váhavosť pri kreslení. [3]

Diagnostika

Testy obkresľovania sú najčastnejším nástrojom, ktorý sa využíva pri diagnostike dyspinxie. Dieťa má za úlohu vizuálne repredukovať ukážky pred sebou, zoradené od najjednoduchších až po tie najnáročnejšie. [4] Ako predloha môže poslúžiť napríklad kruh, kríž, trohuholník, či hviezda. Pedagógovia by mali predlohy vyberať na základe vývinu detskej kresby. Týmto procesom je možné zistiť, ktorá oblasť (zraková či motorická) nie je dostatočne rozvinutá. [5] Ťulák Krčmáriková (2020, 101) uvázda, že je vhodné, dopytovať sa dieťaťa otázky, aby pedagógovia zistili, ktorá zo spomínaných oblastí nie je dostatočne rozvinutá. Následna podpora cieli na rozvíjanie problémovej oblasti. V prípade slabo rozvinutej motoriky by mali byť zadávané úlohy ako napríklad navliekanie korálok, skladanie lega, či skladanie puzzle. Pokiaľ problém spočíva v zrakovom vnímaní, spomínaná autorka doporučuje hry ako pexeso, či obrazové prešmyšky. Vhodné je tiež úlohy rozšíriť o doplňujúce otázky o tom, kde sa predmety na obrázkoch nachádzajú. Ak je problém v zrakovom vnímaní môžeme použiť tie isté cvičenia s doplňujúcimi otázkami, čo kde je (čo je hore, čo je dolu, čo sa zmenilo, je inak…). [6] V súvislosti s diagnostikou dyspinxie zohráva veľmi dôležitú úlohu pozitívne hodnotenie žiaka a motivovanie ho k dalšej výtvarnej činnosti. [7]

Reedukácie a role arteterapie

Vhodným prostriedkom na podporu žiakov a žiačiek s dyspinxiou može byť arterapia, pre ktorú je kľúčový proces tvorenia a nie konečný výsledok. Arterapia prispieva k zlepšeniu vývoja interpersonálnych schopnosti, správania, či redukcii stresu. V snahe podporiť žiakov a žiačky s dyspinxiou apeluje Sedláková (2020, 31) na zahrnutie koláže a jej rôznych variant do hodín výtvarnej výchovy, ktoré sú vhodnými doplneniami ku kresbe, či maľbe, teda k výtvarným technikám, s ktorými majú jednici s dyspinxiou problém. Výtvarný prejav podporuje vnímanie umeleckých diel, preto sú taktiež vhodné návštevy galérií. Dalšími dôležitými aspektmi vo vyučovaní žiakov a žiačiek s dyspinxiou sú relaxácia, prebiehajúca oddychovo alebo kreatívne, či zahrňanie modernej artefiletiky. [8]

Metodické implikácie do hodín estetickej výchovy (výtvarna výchova)

• nenútenie žiakov a žiačky ku kresleniu,
• pozitívne hodnotenie a motivácia k dalšej tvorbe,
• zahrnutie koláže, či kombinovanej techniky,
• návšteva galérií a kladenie dôrazu na vizuálnu vnímanie [9]
• rozprávanie príbehov pomocou story cubes [10]
• motorická dyspinxia: aktivity ako skladanie puzzle, navliekanie korálok, skladanie lega. [11]

Poznámky:

[1] KUCHARSKÁ, Anna. Specifické poruchy učení a chování. 1. vyd. Praha: Portál, 2011.

[2] KUCHARSKÁ, Anna. Specifické poruchy učení a chování. 1. vyd. Praha: Portál, 2011.

[3] SEDLÁKOVÁ, Alena. Dyspinxia v arterapii ako možnosť rozvoja expresivity vo výtvarnom umení detí. In: Kolektiv autorů. Expresivita v (art)terapii III. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020. S. 26.

[4] ibid. s. 27.

[5] ibid. s. 28

[6] ŤULÁK KRČMÁRIKOVÁ, Zuzana. Latentné problémy v kontexte detského výtvarného prejavu. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae Universitas Catholica Ružomberok.2020, č. 2, S.101.

[7] SEDLÁKOVÁ, Alena. Dyspinxia v arterapii ako možnosť rozvoja expresivity vo výtvarnom umení detí. In: Kolektiv autorů. Expresivita v (art)terapii III. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020. S. 28.

[8] SEDLÁKOVÁ, Alena. Dyspinxia v arterapii ako možnosť rozvoja expresivity vo výtvarnom umení detí. In: Kolektiv autorů. Expresivita v (art)terapii III. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020. S. 29-31.

[9] ibid. s .30-32.

[10] GREIPLOVÁ, Zuzana. Didaktické náměty do pracovních činností pro žáky s SPU na prvním stupni základní školy. Magisterská diplomová práce, Katedra primární pedagogiky, vedoucí práce: Mgr. Petr Vybíral, Ph.D., Brno: Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, 2024. S. 52.

[11] ŤULÁK KRČMÁRIKOVÁ, Zuzana. Latentné problémy v kontexte detského výtvarného prejavu. Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae Universitas Catholica Ružomberok.2020, č. 2, S.102.